Hudba je ta lehčí část mého života


Jeden z intimnějších rozhovorů Davida Gahana pro časopis Uncut se vrací do dob jeho minulosti, která nebyla růžová - aneb chcete-li : byla růžová až přespříliš. Duší stále basildonský rebel vypráví o svých proměnách...



Keď si v roku 1981 po prvýkrát spieval Just Can´t Get Enough, predpokladal si, že sa to môže stať skutočnosťou?

Tá pieseň ma dostala. Som typ človeka, ktorý hľadá niečo, z čoho má dobrý pocit a potom toho chce stále viac, viac a viac. S pitím a drogami som ich potreboval dostať toľko, koľko len môžem. Moji démoni sú momentálne v úzadí, ale stále sú vo mne.

Ako chlapec z Essexu, bol si ten typ, ktorý jazdil dookola v bielom GTI so svetlami na spodu auta? Alebo si len sedel vo svojej izbe a počúval Roxy a Bowieho?

Trochu z oboch, skutočne. Jazdil som po Basildone v ukradnutej Cortine, potom ako ma vykopli v pätnástich zo školy za to, že som bol problémový. Bol som známy široko-ďaleko. Ale bola to hudba, hlavne punk, ktorá ma vytiahla z toho mesta. Hudba ma zachránila a ďalej ma zachraňuje. Hudba je tá ľahká časť môjho života. Ak ostanem po duševnej stránke mimo svojej pôvodnej cesty, život budem skvelý, verte mi.

V skorších dobách bola kapela Depeche Mode považovaná rokovou tlačou za niečo nevkusného. Ako veľmi ste to neznášali?

Myslel som si, že sme boli zčasti suroví. Možno náš image malo v tomto smere hudby veľa ľudí, takže sme mali skutočne problém. Veľký obrat pre nás nastal, keď prišiel v roku 1985 na scénu Anton Corbijn a začal pre nás robiť fotky a videá. Dodal nám vizuálnu stránku, ktorá nám tak zúfalo chýbala.

Čo si robil so svojím prvým honorárom?

Jedného dňa som sa zobudil, v banke som mal sedem tisícok. Išiel som rovno von a všetky ich minul na Ford Escort XR3i. Platil som v hotovosti. Moja vtedajšia priateľka si myslela, že som totálny blázon. Trvalo mi dva týždne, než som to auto roztrieskal.Ďaľší veľký šek bol na tridsať tisícok. Za to som si kúpil dom v Basildone. Bolo to za rohom od mojej mami. Tak som sa odsťahoval od rodiny, ale k mame som chodil po jedlo a umývať sa. Zobral som si to najlepšie z oboch.

Keď Martin Gore prechádzal svojou "minisukňovou" fázou, mal si niekedy príležitosť povedať mu : "kolega, vieš kde máš hranice?"

Nie, ale každopádne som mu to dal pocítiť. A stále to robím. Ako chlapcovi z Essexu pre mňa bolo prirodzené, že som každého poslal do prdele. Martin na tom ale mal veľký podiel. Keď ale chcete Martina naozaj vytočiť, schovajte mu klobúk. Je veľmi zaťažený na svoju bizarnú zbierku klobúkov.

Keď sa pozrieš späť na svoje alkoholické a drogové dni, prevažovali negatíva nad pozitívami?

Ťažko povedať. Keď to prišlo, nemal som žiadnu predstavu o tom, že ma to môže dostať úplne mimo moje telo, a spôsobiť mi stratu seba samého. Či už to bol alkohol, kokaín alebo heroín, bol to dôvod, prečo som bol ochotný a shcopný pracovať. Na dlhý čas pracovali pre mňa. A pokiaľ by pre mňa pracovali aj naďalej, bral by som ich ďalej. Ale ja som s tým všetkým zašiel príliš ďaleko, až to prišlo do bodu, že to prestalo fungovať.

V roku 1996, po predávkovaní sa zmesou heroínu a kokaínu, si bol dve minúty klinicky mŕtvy. Vždy ma zaujímalo, aké to je byť mŕtvy. Tak aké to je?

Nevidel som anjelov ani nič také. Vyšiel som zo svojho tela. Bol som niekde hore a pozeral som sa na seba z výšky. Kričal som : Hej,ja som tu hore! Jedna vec, ktorú som sa naučil je, že tam vonku je niečo,čo je väčšie ako my všetci. Volajte to Boh, alebo akokoľvek inak. Zmarilo to peklo okolo mňa, že som vedel, že je to tam, ale nevidím celý obraz toho.

Krátko po smrti Kurta Cobaina si povedal,bol som nasratý, cítil som, akoby mi ukradol môj nápad. Bola skutočne tragická vec to povedať. Čo si o tom myslíš teraz?

Bol som kompletne šialený, keď som to povedal. Myslel som si, že odišiel preč v žiare slávy. A tým mi ukradol moju slávu. Ako veľmi je to patetické? Je to akoby som bol mimo dosahu racionálneho myslenia.

Predpokladajme, že tu mám kufor a v ňom je 500 miliónov dolárov. A predpokladajme, že si ho teraz môžeš vziať a odísť s ním preč. Jediný zádrheľ je v tom , že keď to urobíš, číňan padne v Pekingu z bicykla a zomrie. Zodvihneš ten kufor?

Áno, zdvihol by som ten sprostý kufor. Nemusím si to rozmýšľať dvakrát. Možno by som cítil čudné výčitky svedomia alebo vinu. Ale tie by odišli hneď, ako by som si kúpil Aston Martin.¨

Cítiš sa ty, Dave Gahan, požehnaný alebo prekliaty?

Ako sa môžem cítiť nepožehnaný? Mal som zaujímavý život a dal mi veľa možností výberu. Stával som sa sobcom, potrebujem si to pripomínať každý deň môjho života. Potrebujem si teda pripomínať, že to nie je všetko len o mne, o mne a o mne. Lebo to bolo to myslenie, ktoré ma dostalo dole. Stále som robil chyby, mal som strach, hneval som sa. To sú tie prekliatia, ktoré ma stále dostávajú do problémov. Ale teraz sa s tým všetkým viem vysporiadať lepšie. Možno som so sebou viac spokojný. Veľkú časť svojho života som strávil tým ,že som sa snažil byť niekým, kto nie som. Nie je ľahké byť mnou, ale cítim sa omnoho lepšie, keď som sebou.



překlad : tana


    Zpět na hlavní stránku



     


Komentáře (nové dole):


sinus :

9. října 2007, 13:37     

Dost otevřený rozhovor…Doufám že tahle „monstra“ se proměnila v „papír“ v už roce 2003 :).


Steve Naghavi :

9. října 2007, 17:56     

Velmi povedený článek!


Edith :

14. října 2007, 21:39     

Otevřený, upřímný… jako Dave sám!Člověk, kterého si musím vážit a také si ho vážim.


janruzicka.dmf :

15. října 2007, 01:16     

pěkná zpovědnice…líbí se mi ta předposlední otázka.


devotee"snv :

17. října 2007, 23:24     

jo jo dave je betar.. tych 500 melonkov.. by vzal asi kazdi.. aj dave je len clovek z mesa a kosti nie ?

Přidej komentář :

Toto není spam.




Výpis všech článků